IVAN JEŽKO – NORMAL GUY OR IRONMAN?

Keď sa povie triatlonista, každý si vie predstaviť plávanie, bicykel a beh. Ale keď sa povie Ironman, tam naozaj naša predstavivosť siaha do vysokých otáčok. Ironman totižto nie je súťaž len o vytrvalosti, kondičke a pevnej psychike, ale je to šport, ktorý povzbudí u každého nádej zdolávať prekážky, ale aj vieru, že v živote i športe je možné čokoľvek, pokiaľ človek verí. Ako sa z normálneho chlapca stal Ironman a ďaleko viac, vám priblíži Ivan Ježko, ktorý sa týmto pretekom venuje už roky.



Ivan, nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku a ďalej za hranice, si každý športový nadšenec triatlonu, spojí Tvoje meno s pretekmi a s Ironman-om. Spomínaš si na svoje prvé kroky, ktoré Ťa doviedli k týmto športovým aktivitám a pretekom? Čím si Ťa podmanili?

Ahoj Simi, zdravím aj čitateľov THE SPARKLING REPORT a ďakujem za príležitosť predstaviť im Ironman Triatlon. Len upresním, že som skôr „largely known in narrow circles“, teda v rámci SK a možno kúsok za hranice v ČR medzi triatlonistami na dlhé trate. Ako 18-ročný som veľa bicykloval a dával si dokopy koleno, postupne som skúšal preteky a maratóny na horských bicykloch, až som sa počas štúdia a práce vo Francúzsku dostal na cestný bicykel. Napriek veku a absencii akéhokoľvek trénera alebo systému sa mi začalo relatívne dariť a vyhrával som preteky Slovenského pohára, rôzne slovenské Jarné Klasiky, alebo umiestnenia na Okolo Tatier…Aj keď medzi profesionálov som nikdy nešiel, šport som mal ako ventil popri práci. Pár rokov po 30-tke som hľadal ďalšiu športovú inšpiráciu, niečo ťažké-boľavé-vytrvalostné a vyústením bol triatlon, rovno Ironman (3,8 / 180 / 42,2). V roku 2010, po cca pol roku trénovania som sa postavil na štart Slovakman triatlonu a úplne som mu prepadol… Kombinácia vytrvalosti, tvrdohlavosti, bolesti, stratégie a „stress-management-u“, ktorú človek rieši 8-9-10 alebo aj 13-14 hodín, je neuveriteľná a podmanivá.

Štartoval si v rôznych krajinách. Čo si však očakával od svojho úplne prvého štartu a koľko času už od toho ubehlo?

Prvý štart bol na spomínanom Slovakman 2010, prvý v rámci svetovej Ironman series v kategórii PRO v roku 2013 na mojom milovanom Ironman Nice… Odvtedy som absolvoval 17 pretekov Ironman série, ďalších myslím 5 na ironmanských tratiach v SR / ČR a približne raz toľko na tzv. Ironman 70.3, čo je polovičná trať (1,9 / 90 / 21). Úplne prvý štart a stratégia „skúsiť dokončiť“, sa menila počas preteku na „pod 11“, „pod10“ až nakoniec „pod 9“ hodín. Nikdy nezabudnem na skoro šprint posledných 400 m na ovále v Nitre s očami na hodinách… 8:59:48 :-)! (5 x Nice, 3 x Klagenfurt, 3 x Barcelona, 3 x Frankfurt, 1 x Zurich, 1 x Roth, 1 x Kalmar Sweden)

Ako vyzerá príprava na Ironman-a? Máš špeciálne tréningy, stravu či regeneráciu? Ako sa to dá zvládať popri práci, keďže si pracujúci človek :-)?

Príprava je dlhoročný proces… Väčšina ľudí začína pár rokmi šprint a olympic-triatlonmi, neskôr skúsi half Ironman a až ako čerešničku na torte, po pár rokoch skúsi Ironmana. Keďže som, ale cca 10 rokov bicykloval, radovo 20 000 km ročne, skúsil som to už v prvej sezóne :-). Tréningy sú samozrejme „trojjediné“ hahaha… Plávanie, cyklistika, beh… A v rámci každého zlepšovanie techniky, vytrvalosti, rýchlosti, sily, plus tzv. štvrtá disciplína triatlonu a to je Depo – vyzliekanie neoprénu, obliekanie, tretry, helma, okuliare, číslo a vyzúvanie tenisiek, šiltovky, všetko, v čo najrýchlejšom čase. Keďže cca 98,5 % pretekárov na štarte Ironmana sú „hobici“, väčšina trénuje popri práci. Poväčšine to znamená 4 x týždenne byť o 6 ráno v bazéne a po práci otočiť ešte ďalšie 2-3 hodiny kvalitného tréningu… Cez víkend samozrejme viac :-).

Máš nejaké špeciálne vychytené tréningové tipy, pre nadšených začínajúcich športovcov, ktorí by sa chceli zúčastniť prvýkrát pretekov Ironman? Ako vyzerá Tvoja tréningová rutina mimo obdobie pretekov?

Začínajúcim športovcom neodporúčam ísť rovno na Ironmana… Pokiaľ nie sú ex-plavci, tie skoro 4 km vo vode buď nestihnú v časovom limite, alebo ich vyčerpajú natoľko, že ďalej nebudú vládať. Takisto skúšať rovno maratón, ako tretiu disciplínu po nejakých 5,5-7 hodinách, tiež nemusí byť najlepší nápad… Takže pekne postupne. Mimo pretekov (od októbra do mája) to znamená, čo najviac plávať, keďže som „neplavec“ (teda nemám plaveckú minulosť), veľa bicyklovať (môj milovaný šport) a v zime, čo najviac behať. Pri úplne najhoršom počasí, samozrejme beh na páse a bike na trenažéri.

Ako často v priebehu roka sa zúčastňuješ pretekov? Aké krajiny si vďaka športu už navštívil a ktorá Ti najviac učarovala?

Sezónu som vždy začínal prvým half-Ironmanom v blízkom Sankt Poeltene, v polovici mája, končil v októbri Ironman Barcelona… A potom ešte prvý novembrový víkend – New York Marathon. Rozumné je ísť ročne 2-3 celé Ironmany a zopár polovičných… Ja, v rámci zábavy, som v roku 2016, išiel za 8 víkendov 5 celých Ironmanov 🙂 a potom sa mesiac spamätával. Ironmany som pretekal iba v Európe, najobľúbenejší Ironman Nice. Maratóny New York a minulý rok aj pôvodný Maraton-Atény v Grécku. V rámci sústredení Lanzarote – Kanárske ostrovy, alebo sa pozrieť na výlet, trať Ironman Canada vo Whistleri.

Triatlon, ale i Ironman je nielen o fyzickej príprave, ale i o hlave. Ako sa Ti darí držať sa v pohode aj v tých najťažších chvíľach počas pretekov?

Tvrdohlavosť… V prvom rade, žiadny pretek neprebieha podľa plánu. Po celý čas treba riešiť malé stresy / problémy… zima / prúdy, vlny, bitky vo vode / vietor, technické problémy, defekty, vypadnuté fľaše, jedlo / kŕče, žalúdok, peristaltika… Jediné, čo treba mať pred očami je „keep going, shit happens“. Cieľ je vždy ďaleko, netreba zbrklo stresovať, na každú krízu je dosť času, prekonať ju. A v tej chvíli, ako zistíš, že cieľ je blízko a čas bude dobrý, už len letíš, „tunnel vision“ a slzy šťastia na krajíčku.

Každý šport má svoje finančné náklady. Ako je to v triatlone, Ironmanovi? Sú tieto športové preteky sponzorované? Majú medzi sponzormi svoje miesto alebo skôr prevláda nezáujem?

Ročná PRO licencia stojí cca 800 EUR, potom už je štartovné na každý pretek Ironman série zadarmo. Štandardne stojí jeden pretek okolo 500-700 EUR (age group / hobici). Okrem toho treba rátať náklady na prepravu / letenku, na ubytovanie / stravu… Celkový pobyt je ideálne 4 a viac dní… Pri pekných destináciách ako Nice, rád ostávam aj týždeň :-). Najlepší športovci sveta sú samozrejme vo veľkom sponzorovaní, letenky, hotely, komplet športová výbava, sústredenia, výživa atď. Na Slovensku je to o kamarátoch a známych, majiteľoch veľkých úspešných firiem, ktorí buď majú radi Teba, alebo triatlon.

Aký je Tvoj najväčší úspech v doterajšej športovej kariére? A v Tvojom živote?

V rámci Ironmana určite celkové 20-te miesto na Ironman Klagenfurt 2013, kde som si aj spravil Personal Best : 8:44 hod. Najväčší úspech v mojom živote, dúfam ešte len príde, ak sa raz ožením hahaha…

Pamätáš si ešte na svoj najšťastnejší deň v triatlone?

Určite prvý dokončený Ironman v Nitre 2010 a Ironman Klagenfurt 2013… To sú dva, ktoré mi najviac utkveli. Budúci rok by som sa rád, ako age-grouper, kvalifikoval na Hawaii Ironman, mekku a kolísku Ironmana, tak verím, že to bude ďalší happy day.

Dlhé roky sa venuješ aj triatlonu. V čom je iná príprava na triatlon a na preteky Ironman?

Priznávam, že olympijský triatlon som nešiel nikdy, šprint iba 2 razy v živote :-). Tieto disciplíny sú niekoľkonásobne kratšie, všetko sa ide rýchlejšie a naplno… Ironman je viac o vytrvalosti, resp. ísť, čo najrýchlejšie, čo najdlhšie.

Triatlon je o plávaní, bicyklovaní a behu… Ktorá športová disciplína je Ti najbližšia :-)?

Pre mňa jednoznačne bicykel… Milujem horské priesmyky vo francúzskych Alpách, chorvátske pobrežie, veterné kopce na Lanzarote alebo aj kávičku počas jazdy okolo Neusiedlerskeho jazera.

Je rozdiel medzi trénovaním v zimnom období a v letnom? V čom?

V lete je to samozrejme oveľa väčšia zábava :-). V rámci úplne závodnej sezóny je to skôr o oddychu medzi pretekmi alebo špeciálne zameraných tréningoch. V zime je to hlavne objem vo vode a na behu, bike len pred telkou na trenažéri, prípadne horský bicykel.

Popri športe je veľmi dôležité vedieť aj oddychovať a vypnúť od všetkého. Ako relaxuješ? Čo je pre Teba najväčším oddychom?

Regenerácia je rovnako dôležitá ako tréning. Hlavnou chybou začínajúceho športovca, je snaha ísť naplno na každom tréningu každej disciplíny. Profíci oveľa viac oddychujú. Zvláštne je, že ja od všetkého vypínam práve pri športe :-), okrem toho sa prechádzam so psom, chodím do mesta na drinky, alebo si doma s vyloženými nohami pozriem film.

Sme v polovici roka 2018 a ďalšia polovica je pred nami. Aké máš plány ešte do konca tohto roka?

Tento rok si chcem dať, ako darček na 40-tku, štart na Alpe d’Huez Triatlon, kde sa bicykel ide cez 3 priesmyky francúzskych Álp a končí hore v lyžiarskom stredisku Alpe d’Huez… Keďže mám „sabatický“ rok, neštartujem na žiadnom celom ani polovičnom Ironmane. Okrem toho idem v novembri piatykrát na New York Marathon a mám s kamarátom sen / stávku, aby sme obaja skončili v čase pod 2:40.

Šport je nielen drina, ale i veľké šťastie, ktoré v športovcoch vytvára. Čo Ťa robí najšťastnejším v tomto športe?

Čisto fyzicky je to vyplavený endorfín, dobrý pocit z bolesti a únavy. Psychicky je to radosť z výsledku, alebo aspoň účasti. A samozrejme ľudia, s ktorými trénujem, pretekám, ktorých som stretol po pretekoch, miesta, ktoré som videl…

Človek môže byť akokoľvek dobrý v tom, čo robí, avšak každý má svoje idoly a hrdinov :-). Máš aj ty svojich favoritov, ktorí sú pre Teba hnacím motorom a inšpiráciou?

Určite sú hviezdy Ironmanu, alebo iných športov, ktoré sú mi sympatickejšie, resp. športovci, ktorých si pozriem na Instagrame, prečítam rozhovor… Ale žiadne slepé velebenie, alebo že by som si ich lepil na stenu :-). Ak už, tak môj hrdina mladosti, bol cyklista Marco Pantani a krásne súboje „matadorov“ tých čias, na tratiach Tour de France.

Foto: Mgr. Matúš Putala, PhD

GALÉRIA