Share on facebook
Share on google
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email
Share on print

COVER WOMAN – Eliška Bučková

Je dievčaťom z malého mesta, ale to jej nezabránilo snívať a svoje sny si aj plniť. Našu pozornosť si získala nielen svojou krásou, ale predovšetkým pokorou, ktorá z nej doslova vyžaruje. O tom ako rástla, o svete modelingu, o bežnom živote, svojich vzostupoch i pádoch, vám v nasledujúcich riadkoch viac prezradí Eliška Bučková.



TSR: Teraz veľa času trávite v prírode, mimo veľ komesto… Vedela ste si to skôr predstaviť, alebo ste nikdy po niečom takom netúžila?

Pravdou je, že som vyrástla v malom meste Strážnice na Južnej Morave, kde som celé detstvo trávila u babky a ded- ka, ktorí chovali dobytok, hrabali sme seno, zbierali zemiaky, chodili na huby, kúpať sa k rybníku… Samozrejme po zvolení Českej Miss som sa presťahovala do Prahy a od toho okamihu ma zača- la verejnosť vnímať, takže moje korene vlastne nikto nepoznal a bola som braná ako „misska“ – modelka. To, že som po rokoch začala opäť tiahnuť k prírode, cítim, ako návrat ku koreňom.

TSR: Väčšina dievčat v detstve sníva o tom, že budú mať život princeznej a chcú byť modelky, herečky alebo speváčky… Vám sa viac z toho splnilo, ale aká bola Eliška Bučková ako dieťa? Kde ste vyrástla a ako to ovplyvnilo váš terajší život?

Bola som vždy veselé, aktívne, kučeravé dievča, ktoré nosilo okluzor (očná náplasť, pozn. red.) a malo od troch rokov silné dioptrické okuliare. Často som bola terčom posmechu, ale myslím, že mi to nejako nevadilo, mala som vzor vo svojej, o rok staršej, sestre Štěpánce, ktorá bola aj mojím „ochrancom“. Pretože moja mamička s oteckom milujú deti, postupom času nás pribudlo a dnes je nás celkom 5 súrodencov. Boli sme a stále sme vedení ku katolíckej viere, čo veľmi ovplyvnilo môj život. Dnes viem, že tým správnym smerom.

Splnila som si všetko, po čom som ako malé dievča túžila, navyše som vyhrala korunku a titul česká miss.

TSR: Kedy ste získala svoju prvú modelingovú ponuku a aká bola?

Prvýkrát ma oslovili skauti modelingových agentúr, keď som mala 15 rokov, ale nastupovala som na Arcibiskupské gymnázium. Mamička mi povedala, že je to príliš skoro a nech sa radšej venujem štúdiu. Keď prišla ponuka od rovnakých skautov aj v 17-tich rokoch, dohovorila som sa s mamkou, že spolu do Prahy zájdeme na schôdzku v agentúre a uvidíme. Tam som podpísala zmluvu a začala som cestovať. Hneď o mesiac ma poslali na dva mesiace do Malajzie.

TSR: Prvýkrát v zahraničí dlhý čas odkázaná sama na seba… Čo na to rodičia? Dali Vám vždy dôveru a nebáli sa?

Naši na letisku strašne plakali a vedela som, že by najradšej vrátili čas a nikam ma nepustili, ale zároveň mi chceli dať možnosť spoznať svet a využiť ponuku, ktorú každá slečna len tak nedostane. Bolo to pre nich strašne ťažké, ale povedali mi to až neskôr…

TSR: Ak by sme strávili s Vami Váš pracovný deň, ako by vyzeral?

Mám tú výhodu, že som pani svojho času, v tom je tá najväčšia sloboda. Je na mne, akú ponuku prijmem či odmietnem. Takže mám každý deň úplne iný. Ale najčastejšie môj deň vyzerá tak, že po raňajkách vyrazím na pracovné stretnutia, pri obede vybavujem e-maily a odpovedám na dôležité správy alebo odosielam informácie k táboru rodičom prihlásených detí… Keď prekonám svoju lenivosť, idem si zacvičiť a keď nie, prečítam si pár kapitol obľúbených kníh. K večeru väčšinou mávam pozvanie na rôzne eventy, na ktorých sa zdržiavam maximálne do deviatej hodiny večer, mám rada večernú pohodu doma v župane.

TSR: Zaspomínate si občas na Českú Miss, ktorú ste vyhrali v roku 2008?

Vlastne ani veľmi nie, je to už tak dávno… A človek tým, ako zreje, mení svoje priority a premýšľa nad inými vecami. Ale jedna vec ma trošku mrzí, pred 10 rokmi nebol svet ovplyvnený sociálnymi sieťami, ľudia boli komunikatívnejší a modeling bol viac o hodinách strávených na mólach a vo foto štúdiách než o obyčajnom postovaní fotografií.

TSR: V minulosti ste priznali anorexiu. Vraj za to mohol článok v médiách, že ste tučná a nehodíte sa už na mólo… Paradoxne to bolo v dobe, keď ste vyhrali Miss… Ako to v skutočnosti bolo? Ako sa Vám podarilo nad ňou zvíťaziť?

Bolo to ťažké obdobie. Vtedy som mala priateľa Václava Noida Bártu. Bola som zamilovaná až po uši a ako sa hovorí, že láska prechádza žalúdkom, nebola som výnimkou a pribrala som s ním 8 kg. Ale ja som vysoká, takže som bola dievča krv a mlieko, nie modelka oversize. Každopádne médiá o mne vtedy napísali, že som tučná a na móle nemám čo robiť. Čo to urobí s psychikou 21-ročného, čerstvo zamilovaného a mediálne známeho dievčaťa asi nemusím rozprávať. Začala som drasticky a rýchlo chudnúť. Trvalo to asi 2 roky, stálo ma to vzťah, 15 kg dole, zdravotné problémy, psychické problémy a ďalšie nelichotivé mediálne články. Pomohol mi nový partner a jeho rodina.

TSR: K pravidelnému cvičeniu Vás teda priviedol Váš vtedajší partner Jakub Malina. Zostal Vám tento koníček dodnes? Aké cvičenia obľubujete najviac?

Presne tak. Spoznala som s ním nový životný štýl založený na cvičení a zdravom jedle. Vtedy som bola do cvičenia blázon a mala som týždenne 9 tréningov. Dnes už viem, že žiadny extrém nie je správny a chodím cvičiť podľa potreby, tak 1-2 krát týždenne, keď mám chuť a čas. Ale za mňa je najlepší prirodzený pohyb – prechádzky, rýchla chôdza, plávanie.

TSR: Čo sa krásy týka, v bežnom živote aj v modelingu, myslíte si, že modelky a úspešné ženy majú viac komplexov než obyčajné dievčatá, ktoré napríklad v živote vôbec nepoužili ani maskaru?

Myslím si, že áno. Súdim tak podľa toho, ako som fyzickú „krásu“ vnímala, keď som žila u rodičov, kedy som netušila, čo znamená slovo kalórie, že ovocie obsahuje nejaké cukry, že po lepku sa priberá a že voňavka z drogérie nie je dostatočne cool. Čím menej som toho mala, tým menej som toho potrebovala. V okamihu, keď som sa dostala do modelingového sveta, začala som byť k sebe náročnejšia a náročnejšia, večne nespokojná sama so sebou… Ale ono k tomuto zmýšľaniu núti modelky hlavne okolie. Očakáva sa, že modelka bude vždy top upravená a dokonalá. My sme to dokonca po Miss mali ako jeden z bodov v zmluve, že Česká Miss musí za každých okolností vyzerať reprezentatívne.

Naše expedície boli náročné, ale krásne. Úžasné zážitky, hlboké vnímanie prírody, pocit slobody bez signálu.

TSR: Keď sme už pri tej kráse, dočítala som sa, že ste bola jednou z prvých žien, ktoré si do oka nechali implantovať zlatý filter, laicky povedané zlaté trblietky. Čo Vás k tomu viedlo? Pomohlo vám to nejako v ďalšej práci?

Tieto trblietky mi aplikoval pán primár Stodůlka z kliniky Gemini, ktorý mi brúsil dioptrie a pri tej príležitosti mi ponúkol aplikáciu zlatých trblietok. Ja keď počujem „zlato“, tak automaticky súhlasne prikyvujem :-). Vlastne si toho veľa ľudí ani nevšimlo, jedná sa o malinké filtre zo zlata, ktoré odrážajú svetlo iba na slniečku alebo v správnom uhle žiariviek a dodávajú takzvanú iskru v oku, inak ich prakticky nevidíte.

TSR: Od modelky sa očakáva, že bude inšpiráciou pre veľa dievčat i žien. Čo najradšej nosíte a na akých kúskoch z Vášho šatníka si doslova ulietavate?

Je to celkom veľká zodpovednosť, keď si človek uvedomí, že môže byť inšpiráciou našej mladej generácie. Ja sa veľmi stanovenými trendy pravidlami neriadim. Mám svoj trend a kombinujem oblečenie tak,ako sa to páči mne a ako mi je to pohodlné. Nemám rada krátke šaty, sukne a podpätky. Milujem oversize oblečenie a vrstvenie. A ulietavam si na teniskách a ponožkách.

TSR: V minulosti ste navrhli tiež vlastnú módnu kolekciu, môžete nám o tom povedať viac?

Ja som len spolupracovala so značkou Sugarbird, skúšala som navrhnúť zopár návrhov, ale bohužiaľ som kvôli úlohe v muzikáli Hamlet nemala toľko času, koľko to vyžadovalo, tak som od toho upustila.

TSR: Čo sa týka módy, my ženy sa na nej stávame často závislé. Niektoré na topánkach, iné na šperkoch a mohli by sme menovať ďalej… Máte aj vy svoju módnu závislosť?

Mám závislosť v nakupovaní, ako takom. Nakupovala by som stále a stále, našťastie už nemám kam, postaviť novú skriňu, čo ma dosť limituje.

TSR: Okrem modelingu ste kedysi aj spievala. Po boku bývalého partnera Václava Noida Bártu ste si v roku 2012 dokonca zahrala jednu z hlavných rolí v muzikáli Hamlet, Oféliu. Nechýba vám to? Dostala ste ešte niekedy ďalšiu ponuku?

Chýbalo mi to, som samozrejme predovšetkým modelka a za profesionálnu speváčku sa nepovažujem, ale spievam rada a od srdca a Pán Boh to pravdepodobne vie, tak ma nasmeroval späť na divadelné dosky. Od marca si zahrám v novom muzikáli Kvietok mandragory v divadle Broadway.

TSR: S každým partnerom objavíte, ako sa hovorí, nové horizonty. S Jakubom Vágnerom to bolo rybárčenie. Rybárčili ste vôbec niekedy predtým?

Nikdy :-). Ja pochádzam z rodiny, kde sa nikdy nešportovalo a nerybárčilo. My sme rodina folklórna, takže som vždy buď chodila tancovať do folklórneho súboru, alebo spievať s cimbálovkou. K rybárčeniu ma priviedol až Kuba a chytilo ma to :-)!

TSR: S Jakubom Vágnerom ste jazdila aj na veľkolepé rybárske výpravy. Išlo Vám pri rybárčení aj o život?

Všetky naše expedície boli náročné, ale krásne. Úžasné zážitky, hlboké vnímanie prírody, pocit absolútnej slobody bez signálu, bez ničoho. Je to neopísateľná zmes pocitov, únava, vyčerpanie, strach, eufória, nadšenie, posúvanie svojich hraníc, prekonávanie seba samého. Nikdy som sa o svoj život nestrachovala, Kuba je skvelý sprievodca aj ochranca, vedela som, že som v dobrých rukách. Raz som v Amazónii chytila tropickú chrípku Dengue, našťastie sme v ten deň boli asi len dve hodiny cesty loďou od misionárskej nemocnice, tak mi tam pomohli a dali potrebné liečivo. Za dva dni som bola v poriadku. Tam je najväčší problém to, že ste mimo civilizácie, bez lekárskej pomoci.

Môj sen je raz mať tak krásne vzťahy s mojimi deťmi, ako máme teraz s rodičmi. už len stretnúť budúceho manžela :-).

TSR: Rybárčenie sa Vám zapáčilo natoľko, že ste začala organizovať aj detské tábory. Je pekné, že deťom ukazujete cestu k prírode. Je to dnes ešte pre deti zaujímavé vzhľadom na modernú elektronickú dobu?

Viete, deti sú predsa naša budúcnosť, a keď vidím, ako sú niektoré deti v dnešnej dobe ovplyvnené technikou a pomaly nie sú schopné hrať sa vonku, tak si hovorím, že ak máme možnosť aspoň pár detí ovplyvniť tým správnym smerom a viesť ich k návratu k prírode, tak to má zmysel.

TSR: Čo Vám v živote spôsobuje najväčšiu radosť? Aké sú Vaše nesplnené sny? Čo najbližšie plánujete?

Samozrejme moja rodina, to je tým najväčším bohatstvom a radosťou, ktorú mám! Máme krásne vzťahy a podporujeme jeden druhého. Za to nestoja žiadne peniaze ani sláva. Môj sen je raz mať presne tak krásne vzťahy s mojimi deťmi, ako máme s rodičmi a medzi sebou. Ďalší môj sen je pracovný a to mať vlastnú pesničku, čo sa mi teraz tiež podarilo v spolupráci s producentom Derekom Wolfom. Momentálne máme natočenú pieseň a budeme vymýšľať klip. A vlastne už som spokojná, ešte stretnúť budúceho manžela, mať krásne a zdravé deti a budem úplne blažená :-).

Foto: Ondřej Pýcha, Make-up: Kamila Vilímková, Hair: Simona Spačková, Branislav Guričan / KDRKO, Styling: Andrej Kusalík

Ďakujeme za poskytnutie priestorov www.mlyndanemark.cz

GALÉRIA