Návštevníci stránky rozumejú podmienkam jej používania a súhlasia s nimi. Táto stránka využíva súbory „cookie“, aby vám rýchlejšie poskytla služby šité na mieru. Používaním tejto stránky súhlasíte s naším používaním súborov „cookie“. Rozumiem

LAY SEDLÁKOVÁ

Vyrastala v Bratislave, tvorí v Prahe a v posledných rokoch je zaraďovaná medzi najvýraznejšie autorky kolekcií mladých módnych návrhárov. Študovala v Ateliéri módnej tvorby Pavla Ivančica na UMPRUM, absolvovala stáže u návrhárky haute couture Yiqing Yin, či francúzskeho autora Maxima Simoensa. Pracovala v dizajnérskom teame značky Pietro Filipi a tento rok vytvorila samostatnú kolekciu pre značku Hellenski… Verná však ostáva predovšetkým svojej autorskej tvorbe a značke - LAY SEDLAKOVA.

LAY SEDLÁKOVÁ

Lákala Vás móda už odmalička?

Neviem, či ma lákala práve móda. Skôr by som povedala, že som mala vždy vzťah k výtvarnému umeniu, kresbe a hľadala som si svoj vlastný vizuálny jazyk. Veľmi ma bavilo kresliť. Veľký vplyv na mňa mala aj babička, ktorá vždy túžila po výtvarnom vzdelaní, takže ma v mojej snahe veľmi podporovala. Práve nedávno mi pri­pomenula, že keď som bola malá, popisovala som jej a kreslila šaty, ktoré som si predstavovala na svoje bárbiny. Večer som išla spať a ona mi ich cez noc naozaj ušila. Ráno mi žiarili oči šťastím, pretože som svoje šaty videla na skutočných bábikách. A to je podobný pocit, ako keď teraz vidím svoju hotovú kolekciu na móle.

Kedy ste „spichla“ svoj prvý model?

Čo si spomínam, tak svoj prvý model som si ušila už niekedy ku koncu základnej školy. Nebolo to však nič, čo by stálo za zapamätanie. Ale túžila som po tom, aby som sa naučila dobre šiť. Na čo si už spomínam lepšie, je môj prvý kabát. Taký krásny bledomodrý tvídový kabátik, ktorý už bol na tej úrovni, že mal dokonca aj podšívku. A práve ku kabátom inklinujem stále, mám k nim blízko a je to pre mňa kus odevu, ktorý má charakter a dokáže byť „statement“.

Čo dominuje vo Vašej tvorbe?

Tu môžem nadviazať na predchádzajú­cu odpoveď... Chcem, aby moja značka bola profilovaná tak, aby si človek pod jej názvom predstavil kvalitný kabát. Podľa mňa je super, keď máte brand a ľudia o ňom majú povedomie. Potom si dokážu k značke priradiť produkt. Toho by som chce­la dosiahnuť. Kabáty sú pre moju tvorbu dominantné. Aj v škole som stavala kolek­cie práve na nich. A čo mojím návrhom dominuje z iného hľadiska, je určitá ženskosť, ktorá tam nejakým spôsobom prirodzene je. Ani neviem, ako to opísať. Nemám k tomu nejaký kľúč, ale je pre mňa prirodzené navrhovať veci, ktoré majú výraznejšiu siluetu, sú ženské. Zároveň je v nich akýsi prvok sebavedomia. V zmysle: tak tento kus si na seba nemôže obliecť len tak niekto. Musí to byť človek, ktorý to unesie a podčiarkne to jeho osobnosť. Ďalej sú to neštandardné farebné kombinácie a vzory, tie sú možno na prvý pohľad trochu retro, ale v kombinácii so stylingom či nejakým typom odevu, pôsobia novo.

 

 

Je známe, že používate rada neštandardné materiály, kde ich získavate?

Už na škole som si vybudovala taký systém alebo možno pravidlo, že pri každej novej kolekcii si nájdem aj nový materiál, s ktorým sa naučím pracovať a zaexperimen­tujem s ním. Pri štúdiu na to bol priestor, na tvorbu vlastných materiálov. Ale teraz, už ako profesionál, musím pracovať s určitým budgetom, ktorý vám nie vždy dovolí vytvoriť si autorský materiál. Ale je super, keď máte tú možnosť. Potom máte produkt, ktorý nemá nikto iný. Je skvelé ponúkať unikátne veci, pretože to je jeden z dôležitých bodov, kedy sa zákazník rozhoduje, či kúpiť alebo nie. A kde ich získavam? Úplne štandardnou cestou, ako každý iný. Hľadám si dodávateľa, hľadám možnosť si ten materiál pre seba prispôso­biť. Navyše, mám tú výhodu, neskromne povedané, že mám zmysel pre materiál. Dokážem si predstaviť, ako bude vyzerať, v akom bude zložení, a to je dôležité v kontexte toho, na čo ho potom použijem. Niekedy experimentujem, používam ma­teriál tam, kde sa bežne nepoužíva.

Máte medzi fashion dizajnérmi svoj vzor? Inšpirujete sa niekedy prácou iných?

Nikdy som nemala úplne obľúbeného dizajnéra, ktorého prácu by som sledovala kontinuálne. Ale je dôležité mať prehľad, o tom, čo sa dialo v minulosti aj o tom, čo sa deje teraz. Vďaka tomu, že sa vo svete módy pohybujem každý deň, mám dianie v tejto oblasti neustále na očiach. Navyše v súčas­nosti sa dá všetko sledovať prostredníctvom sociálnych sietí. Tak sa chtiac nechtiac inšpirujem prácou ostatných. Iná cesta ani nie je, návrhárstvo je vlastne obmeňo­vaním stále rovnakého, hľadaním nových kombinácií, rozpracovanie nejakého detailu, ktorý možno použiť úplne inak. K tomuto názoru som dospela aj vďaka práci pre Pietro Filipi. Nie je to o tom vytvoriť od základu úplne nejaký nový strih. Skôr  objaviť nejaký detail, rozpracovať ho a použiť neočakávaným spôsobom.

Kde Vás chytá módna múza, čo Vás vie najviac inšpirovať?

Čo sa týka inšpirácie a nejakej módnej múzy... Možno to vyznie smiešne, ale ja ju ani nepotrebujem. Mám toľko nápadov na projekty, návrhy, mám v hlave napríklad aj detskú kolekciu, na ktorej by som rada pra­covala. Takže sa postupne snažím realizovať to, čo mám v hlave a hľadám cesty, ako to urobiť, než to, že by som čakala na nejaké nápady. Takže tak je to s mojou múzou... Skôr mám také motivačné záchvaty. Hlavne je to aj o biznisovom backgrounde, ktorý to celé má. A to je pre mňa celkom nový vesmír. Pretože na škole som sa vždy po­hybovala len vo svojom kreatívnom svete, teraz si, ale budujem svoju vlastnú značku, takže je to aj o biznise, kde je veľa čísel, tabuliek a podobných vecí. A pretože zo začiatku nie sú väčšinou peniaze na to, aby si na čísla človek niekoho najal, musí do toho preniknúť sám.

 

 

Návrhárstvo je predovšetkým o detailoch, súhlasíte?

Súhlasím s tým, že je o detailoch aj o mnohých iných veciach. Ale ja som práve na detail veľmi vysadená. Mám rada, keď je vec prepracovaná zvnútra i zvonku. Navyše kvalitné materiály, ktoré používam, si zaslúžia, aby boli precízne spracované.

V móde sa kolekcie prezentujú s časovým úsekom dostatočne vopred, nie je to inak ani u Vás, keďže aktuálne predstavujete kabáty a trenčkoty. Ako by ste opísali Vašu najnovšiu kolekciu?

Moju nedávnu prácu môžete vidieť na priložených fotografiách, sú to fotky z mo­jej poslednej komplexnejšej kolekcie, ktorú tento rok budem rozpracovávať ďalej. Kabáty a trenčkoty sú pre mňa takým ikonickým produktom. Na žakárové kabáty som použila svoj autorský vzor, ktorý je jedinečný, vytvorený špeciálne pre mňa. Žakár je historicky hodnotná technika a tým sa snažím ukázať, že mi veľmi záleží na remesle. Moje modely prezentujú to, na čo ľudia dnes veľmi zabúdajú. A síce, že je za tým kus poriadnej práce. V dnes tak obľúbenej fast fashion toto zaniká... Ale to už odbieham od Vašej otázky. Vo svojej kolekcii som začala pracovať s kašmírom, vytvorila som kašmírové šaty s rukávnikmi, ktoré sú v nadčasovom strihu. Kvalitná, slovenská produkcia. Navyše sú krásne hrejivé... Srdcovou záležitosťou sú pre mňa hlavne žakárové kostýmy. Bohužiaľ je to práve jedna z horšie predajných vecí, pretože väčšina žien má pocit, že je to len jednorazová vec - nedá sa nosiť úplne bežne. Ja by som, ale rada ukázala, že s nejakým basic kúskom, kostým ženu krásne oživí a nie je sa toho treba báť.

Ako dlho trvá, kým sa prenesie nápad zo skicára do reality? Koľko času potrebujete na vytvorenie celej kolekcie?

Tým, že mám skúsenosti z rôzneho pros­tredia, viem, že práca prebieha pre každého inak. Inak robím pre seba, inak napríklad pre Hellenski. Ja sama za seba sa snažím pracovať viac efektívne. Vypracovávam si strihové portfólio, z ktorého potom strih vyberiem a upravím ho pre aktuálnu kolekciu. Ale čo sa týka napríklad práce pre Hellenski, tam pracujeme tak, že teraz sa tri mesiace venujeme developmentu. Ja mám nejaký čas, aby som spracova­la research, mood, koncept kolekcie a nastavila produktový plán, podľa ktorého som schopná efektívnejšie navrhovať. Tento plán mi pomáha v tom, že napríklad viem, aký typ šiat či blúzok tam bude, takže keď potom navrhujem kabát, využijem nejaký spoločný detail, či nápad. Ale samozrejme veľmi záleží aj na deadline, ten proces práce vždycky urýchli najviac (smiech).

Ktorý svoj doterajší úspech považujete za prelomový?

Neviem, či sa to dá úplne považovať za prelomový úspech. Ale pre mňa to bolo rozhodnutie prestať pracovať pre Pietro Filipi ako návrhárka a začať si budovať vlastnú značku. Vždy som túžila po tom, aby som pracovala pre nejakú veľkú a známu značku. Ale po skúsenostiach zo stáží aj zo zamestnania, som si povedala, že to nie je moja cesta. Rozhodla som sa, že si vyberiem tú ťažšiu možnosť a budem pracovať sama na seba. Jedným z dôvodov, prečo som chcela predtým pracovať pre niekoho iného, bol pocit, že si tu zakladá značku každý druhý, aj študent, ktorý ešte ani nedoštudoval. Mala som z toho rešpekt, nemala som žiadnu reálnu skúsenosť s módnym priemyslom. Ale nakoniec som si povedala, že do toho idem, že to skúsim. A úspech je už to, že s tým nekončím pri každom zádrheli ktorý sa objaví.

 

 

Máte za sebou veľa prestížnych skúseností v zahraničí aj doma. Kam sa chystáte najbližšie? Črtá sa ďalšia zahraničná spolupráca?

Veľa času teraz venujem spolupráci so značkou Hellenski a ešte sa snažím praco­vať na svojej vlastnej. Takže som celkom vyťažená. A kam sa chystám v blízkej dobe? Ešte neviem. Keď sa niečo objaví, rada sa do spolupráce pustím. Čo sa týka zahraničia, mojou ambíciou je objaviť sa na nejakom medzinárodnom veľtrhu a prezentovať tam svoju značku. Uvidíme, ako to pôjde ďalej.

Ako veľmi je podľa Vás, pre návrhára dôležité zúčastňovať sa módnych prehliadok?

Je to vždy super, keď je na to budget, alebo sa naskytne príležitosť, mať prehliadku. Tiež však záleží na tom, ako je konkrétny brand nastavený. Sú brandy, ktoré predáva­jú a prehliadky nemajú, nechcú ich. A po­tom sú brandy, ktoré majú prehliadky, ale napriek tomu sa im toľko nedarí. Ale podľa mňa je to vždy úžasná možnosť, forma promotion. Má to zmysel a je to dôležité.

Čo hovoríte na módu na Slovensku a v Čechách?

Moja obľúbená otázka (smiech). V jednom rozhovore som na ňu kedysi odpovedala, že by mi túto otázku mali prestať klásť... Je to taký „oldschool”. Taká zažitá povera, že Slovenky sa vedia lepšie obliekať ako Češky. Ale aby som bola úprimná, súhlasím s tým. Slovenky v sebe majú niečo ľúbeznejšieho. Ale v Čechách sú zase viac uvoľnenejšie. Záleží tiež na mnohých faktoroch... Je iná móda v Prahe a iná v ostatných krajoch. Ale ja sa nerada do podobného hodnotenia púšťam.

Máte čas aj odpočívať? Ako relaxujete po prehliadke alebo náročnejších projektoch?

Odpočinok je dôležitý, takže teraz sa snažím nájsť ten správny balans medzi prácou a relaxom. Som človek, ktorý si na seba kladie vysoké nároky a občas sa to vyvrbí nie úplne príjemne. Ale snažím sa, dávam si pozor, aby sa čas na odpočinok vždy našiel a hlavne, aby to nebol čas, ktorý si potom vyčítam... Akože sa nevenujem práci. Bohužiaľ stále mi v hlave znie, že ak chce niekto byť úspešný, musí pracovať, keď sa ostatní bavia. Snažím sa to však pre­konať. Odpočívam pri úplne normálnych banálnych veciach, napríklad pri varení, prechádzkach so psom a podobne. Ideálne je, keď môžem niekam vycestovať.

 

 

Aké kúsky nesmú chýbať vo Vašom šatníku?

Mám niekoľko obľúbených kúskov, ktoré už mám dlhšiu dobu. Čím som staršia, tým viac si vytipujem určitý druh vecí, ktorý mám rada. Čo môžem, ale vypichnúť, sú sukne, napríklad plisované alebo šaty. Milujem svoje kašmírové šaty. A snažím sa byť sama sebe reklamou, takže nosím svoje kabáty, trenčkoty...

Aké je to byť Slovenkou v Prahe?

Asi to isté, ako byť Slovenkou v Bratislave. Ale, ak sa pýtate na to, či som sa tu niekedy cítila ako cudzinka, tak to ani nie. Navyše je tu všade toľko Slovákov, že to ani veľmi dobre nejde. Ale čo je celkom vtipné... Tak teraz, ako som viac v Bratislave, tak skôr tam sa cítim ako Češka v Bratislave.

Ktoré miesto na svete máte najradšej?

Na mieste zase tak nezáleží, skôr na ľuďoch. Byť obklopená obľúbenými ľuďmi, s ktorými si rozumiem.

Čo Vám v živote robí radosť?

Mám to ťažké. Som perfekcionista. Takže samozrejme, čo najlepšie odvedená práca a čo najlepší výsledok. Ale popri tom aj to, keď si človek uvedomí, že je zdravý a má vlastne viac, než potrebuje.

 

 

Autor: Miriam Veterníková  Foto credit: archív Lay Sedláková

www.laysedlakova.com

 

Galéria

názov
názov
názov
názov
názov
názov
názov
názov
názov