BARBARA WEISS

„I’m naked with my fears. I’m naked with my needs. I’m naked with my emotions,“ spieva vo svojej prvotine speváčka Barbara Weiss. Krásna, inteligentná, zábavná a inšpiratívna žena, ktorá sedí vedľa mňa, sa podelila o svoj Naked príbeh. Napriek Barbarinmu mladému veku z nej srší múdrosť a neskutočná vibrácia plná energie. Aké boli jej začiatky, úspechy i ponaučenia, prečo študuje čínštinu a kam to chce dotiahnuť, vám Barbara Weiss, prezradí v rozhovore.



Baška, čo všetko predchádzalo tomu, aby si si dnes mohla povedať, že si speváčka? Aký príbeh skrýva Tvoja cesta za kariérou speváčky?

Bol to určite môj detský sen, pretože už odmalička, skôr možno než som rozprávala, tak som spievala pesničky napríklad fonetickou taliančinou. Stále som k spevu inklinovala, už keď som mala asi 4-5 rokov. Od 10-tich rokov som sa spievaniu začala venovať na konzervatóriu, kde som sa 4 roky venovala popri škole aj muzikálovému spevu. To boli naozaj tie moje prvé základy, na ktorých som neskôr stavala. Keď som mala 15 rokov, tak spev šiel úplne do úzadia. Vtedy som si ani nemyslela, že sa spievaniu budem ešte niekedy venovať. Ale život to zariadil inak a o dva roky neskôr, ma môj otec počul spievať na jednej amatérskej speváckej súťaži a rozhodol sa, že mi nahrá audiovizitku. Audiovizitku rozdal pomedzi kamarátov a zrazu sa ozval človek, ktorý bol v projekte, ktorý sa venoval profi spievaniu a cez ten projekt, v podstate, začala moja kariéra speváčky.

Spomenula si, že si študovala muzikálový spev? Bola to naozaj tá cesta, ktorú si sa chcela vydať alebo presne opačný smer?

Práve muzikálový spev mi ukázal, že to by som nechcela robiť. Keď sme mali na konzervatóriu nejaké vystúpenie, tak každé dieťa nielen spievalo, ale malo v sebe i kúsok herectva a ja som sa vtedy necítila úplne komfortne v tejto polohe. Muzikál teda zatiaľ neberiem ako svoju cestu, ale človek nikdy nevie.

Takže prišlo rozhodnutie venovať sa sólo kariére speváčky?

Áno. Rozposlali sme audiovizitku a ani za tým nebol nejaký veľký cieľ, že sa niečo veľké stane. A prišli vďaka nej prví manageri, producenti. Naozaj som nečakala, že to všetko príde z ničoho. Bolo to veľmi neštandardné. A ani som nerozumela tomu, čo sa deje okolo mňa. Bola to však super skúse­nosť po každej stránke. Možno aj po tej negatívnej stránke a dodnes mi to utkvelo v pamäti, ako ma prirovnávali k speváčke Amy Winehouse kvôli farbe hlasu. Tak trochu ma do tejto polohy aj tlačili, dokonca zavolali bubeníka Amy Winehouse, Andreho Antunesa, ktorý pricestoval na Slovensko a absolvo­vali sme týždenné nahrávanie. Takže nakoniec to beriem celé určite ako pozitívum :-).

Keď už sme teda pri Amy Winehouse, určite máš i ty nejaké múzy, či ľudí, ktorí Ťa veľmi inšpirujú?!

Čo sa týka tvorby, tak sa mi veľmi páči, keď sa súčasná hudba mieša s melodickými linkami a spevom, ktorý je akoke­by zo 60-tych rokov. Černošské hlasy, to je naozaj to, čo sa mne páči. Keď sa minulé snúbi s tým súčasným.

Máte v rodine i hudobníkov? Vyrástla sa pri hudbe?

Bol tam nejaký základ. Mamina hrávala na husle, ale otec hrával dokonca v kapelách na base. Keď mal 17 rokov, podarilo sa mu hrávať v kapele s Beátkou Dubasovou alebo Darou Rolins. Ale potom odišiel zo Slovenska, skôr než by sa v tomto smere preslávil. Čiže áno, v rodine to máme, ale niežeby som bola z muzikantskej rodiny, kde sa na to tlačí. Je však pravdou, že môj otec mi dal prvé hudobné vzory.

Čo sa týka piesní a tvorby. Tvoríš si ich sama?

Samozrejme snažím sa tvoriť vlastné piesne, aj keď to nejde jednoducho. Chce to najmä inšpiráciu a múzu. Písať text v slovenčine je naozaj veľmi náročné, tým, že sa do nej nedajú zaobaliť veci tak, ako v angličtine. V angličtine sa mi určite lepšie tvorí aj spieva, ale uvedomujem si, že nie každý jej rozumie a preto sa snažím k tej slovenčine „dokopať“ :-).

Keď chce spevák spievať v cudzom jazyku, určite to nie je ľahké. Je potrebné sa na to nejako špeciálne pripravovať?

Výslovnosť je najpodstatnejšia a nielen v angličtine. Každý, kto chce spievať v inom než materinskom jazyku, musí mať zvládnutý prízvuk a intonáciu. Ja mám to šťastie, že som študovala anglické bilingválne gymnázium a to mi pri speve v angličtine určite veľmi pomáha.

Keby si nebola speváčkou, čím by si bola? Rozmýšľala sa niekedy nad tým?

Študujem čínsky jazyk, ale dúfam, že mi to teda vyjde so spevom, pretože čínština je naozaj veľmi náročná! Myslela som si, že mi jazyky idú, ale akonáhle som začala študovať čínštinu, tak som zistila, že asi ani nie :-). Takže moje ideály o talente na jazyky, mi čínsky jazyk absolútne rozptýlil.

Spev v čínskom jazyku?

Nad tým som rozmýšľala. Ale je to niečo diametrálne odlišné. Dokonca som bola na jednej čínskej súťaži, kde som spievala čínsku pieseň a bolo to skôr komické. Ja mám nižšie položený hlas a Číňania majú vyššie. Myslím si, že u nás ani také hlasy nie sú. Bolo to teda naozaj dosť komické, ale keďže rada experimentujem, možno to ešte príde.

Na čo si profesne naozaj hrdá? Ktorý deň Ti najviac utkvel v pamäti, že znamenal pre Teba naozaj veľa?

Bola a stále som nováčik na hudobnej scéne a prvá skladba Naked, ktorá mi oficiálne vyšla a aj som ju napísala, sa dostala do najhranejších slovenských rádií. To bol pre mňa naozaj úspech, na ktorý nikdy nezabudnem a ktorý ma motivuje v tvorbe pokračovať. Bolo to obdobie prvých rozhovorov, z ktorých som bola nervózna a tým pádom to teda bolo aj obdobie prvých trapasov :-). K tejto skladbe sme natočili aj videoklip, na ktorý veľmi rada spomínam. Klip sa natáčal prevažne v nádherných priestoroch kaštieľa v Tomášove, takže je pochopiteľné, že som si to naozaj užila.

Čo sa týka leta 2018, čaká Ťa niečo? Projekty, koncerty?

Budem spievať v Korze v centre Bratislavy. Je to open air a vždy tam je skvelá atmosféra, plno ľudí. Konkrétne sa jedná o 25. júl a 29. august. Skúšam aj rôzne experimenty, momentálne riešim dokonca elektroni­ku… Tak uvidíme, čo z toho bude :-). Zameriavam sa najmä na to, aby som vytvorila prvé skladby na EP a neskôr samozrejme CD. To bol od začiatku plán a aj môj sen, tak pevne verím, že to vyjde a konečne zaznie moja tvorba :-). Určite to nie je jednoduché, ale je to cesta, ktorú som si vybrala a ktorou chcem ísť.

Foto: Silvia Leitmannová

GALÉRIA